Mlčiace davy v prvom a druhom rade

Všetci si to pamätáme. Jaroslav Naď, Juraj Šeliga, Eduard Heger, a ďalší stojaci vedľa alebo za Igorom Matovičom počas jeho šialených tlačoviek. Hlasujúcich v parlamente a vo vláde za nehorázne návrhy. Často neskôr obhajujúci v médiách neobhájiteľné, až za hranice vlastnej dôstojnosti v zjavnom spore s tým, ako majú sami nastavené myslenie a hodnoty (Sputnik!).

Napriek tomuto úplne zjavnému rozporu neváhali a bili sa za Matovičove politiky takmer až do krvi. Však iná možnosť nebola.

Ako to dopadlo, dnes už vieme. Dotyční sa od tohto dištancujú čo najviac, snažili sa predsa len zachrániť koalíciu. Oni nie sú žiadne OĽANO II, oni s nápadmi IM vnútorne bojovali. Inak to vtedy proste nešlo.

A popri tom sa im spoločne podarilo tak deformovať slovenskú politiku a nálady verejnosti, že mnohí radšej volili dona Róberta Fica, či jeho bývalého dvojníka, len aby sa už neopakovala doba zmätkov, kde sa nepriateľom štátu stával náhodne každý týždeň iný občan a ranný brainstorming kráľa slnka bol o tri dni spísaný v legislatívnom návrhu v parlamente.

Viedlo to k temnej súčasnosti a našej mimoriadne nelichotivej perspektíve do budúcnosti. A aj keď vyššie menovaní dnes robia všetko preto, aby veci dali naspať do poriadku, to blato z nich nezmyje ani downburst.

Lenže dnes sú presne v tej istej situácii poslanci a ďalší politici vládnej koalícíe. To nie je len Tomáš Drucker, či Vladimír Baláž, to sú desiatky iných, ktorých dnes navonok reprezetuje Peter Kotlár a jeho absurdné bludy, či ktorí umožňujú ohýbanie rokovacieho poriadku NR SR až do absurdnosti. To oni spoluodvolávali Michala Šimečku z úplne nezmyselných dôvodov. To ich reprezentuje Jogeo junior, keď hovorí o tuneloch pod Karpaty.

Mali by si však všetci dobre všimnúť, ako dopadol príbeh Naďa, Šeligu, či Hegera. Lebo čaká časom aj ich samých. Budú spoluzodpovední za veci, za ktoré sa budú hanbiť až do smrti. Alibisticky to budú aj oni odôvodňovať snahou zachovať koalíciu a udržať v krajine poriadok.

V skutočnosti však budú len držať pri kormidle zločincov, rusských agentov, úplne beznádejne neschopných ľudí, a napokon pomôžu k budúcemu úspechu politických prúdov, proti ktorým celý život bojujú.

Je dobré, že sa politici ako Drucker aspoň mierne vyhraňujú voči niektorým veciam, ktoré sa dejú. To je určite lepšie ako všetko otvorene podporovať.

To však zďaleka nestačí. Napokon totiž nie oni, ale Kotlárovia, Tarabovia, Huliaci, či Uhríkovia, vyťažia z tejto situácie najviac. To im bude patriť budúcnosť, ak v súčasnosti budú súdni ľudia stáť v šíkoch podporujúcich popieranie reality. A dnešným Druckerom zostane len vytešovanie, že stúpli zo 4% na 4,5%, ako dnešným Demokratom.

Lebo keď voličov dlhodobo učíme popierať realitu a učíme ich nenávidieť, môžeme len hádať, čo sa naučia a čo budú robiť (a voliť!) v budúcnosti.