Už od internácie v zajateckom tábore nemohlo byť o sympatiách k Rusom a ich komunizme v prípade pána Bindzara ani reči. Na ich metódy spomína nerád: „Raz sme išli cez pontónový most cez rieku. Keď išli ruskí vojaci v autách, most sa rozkýval a niektorí spadli do vody. Začali ich strieľať, aby sa netrápili – vlastných vojakov!“ Tvrdosti ruských metód bol Bindzar svedkom mnohokrát: „Raz v zákope jeden Rus už nemohol vydržať, tak druhého požiadal, aby ho ranil do nohy. Vystrčil nohu a on ho do nej strelil. Vidí to veliteľ. Vytiahol pištoľ a zraneného na mieste zastrelil.“

Akým spôsobom platilo známe heslo „nas mnógo“ Bindzarovi rozprával aj jeden zajatý sudetský Nemec, guľometník: „Rozprával nám: ‚Čo je to za národ? Všetky patróny som vystrieľal. Kopa mŕtvol a furt liezli ďalší. Kričali: nas mnógo – a ja som už nemal čím strieľať. Musel som sa vzdať.‘ To bolo ich: ‚Nas mnógo, za rodinu, za Stalina.‘ “

https://blog.sme.sk/bellumsk/historia/bola-smrt-tisicov-vojakov-na-dukle-nezmyselnou